Väčšina z nich pochádza z tropických daždivých pralesov. Existuje viac, než dvetisíc druhov. Takmer všetky bromélie (meno dostali podľa švédskeho botanika Bromela) vytvárajú listové ružice - často z nápadných listov - a mnohé i ohnivé kvety. V ich pôvodnej vlasti niektoré rastú ako tzv. epifyty, teda prirodzene na konároch stromov, či na povrchu skál, kde sa držia pomocou príchytných koreňov (natypickejšie sú tilandsie). Tieto rastliny získavajú vlahu a živiny priamo zo vzduchu, hmly a nízkych mrakov.
Iné bromélie sa označujú ako terestrické, čiže rastúce na zemi.
Avšak i mnohé z tých, ktoré sú v prírode epifytické, zvlášť tie s farebnými listami, sa môžu v bytoch pestovať v kvetináčoch, pokiaľ im pripravíme vhodný substrát. Musí to byť veľmi vzdušná pórovitá zmes bohatá na humus, takmer bez vápna. K tomu použijeme polovicu hrubého piesku alebo perlitu a rašeliny.

TILANDSIA: nastavte ju na južné okno, radšej má tieň alebo polotieň.


NIDULÁRIA: má svoj domov v Brazílii. Vyžaduje síce svetlé miesto, ale nie priame slnko.

VRIESEA a GUZMÁNIA: nezabúdajte ich pravidelne rosiť vlažnou vodou. Guzmánia typ Sunstar má zaujímavé, tzv. panašované listy.

ECHMEA: patrí k najodolnejším izbovým kvetom, ale kvitne až za päť rokov.

Náš tip: ANANÁSOVNÍK je zrejme najznámejší z bromélií. Ak vás baví trošku experimentovať, môžete si ho vypestovať priamo z čerstvého ananásu.
Ako na to? Ružicu listov (sviežo zelenú, hustú, bez vyschnutých končekov) odrežte spolu s kúskom dužiny a zasaďte do kvetináča, kde pustí korienky. Za pokus to iste stojí.