Pamajorán obyčajný (Origanum vulgare) je trváca rastlina s typickou výraznou arómou. Dorastá do výšky 0,70 m. Rastlina vyrastie aj vo vyššie položených pásmach, najradšej má však slnečné a teplé prostredie, najmä južné svahy.
Ak chceme pamajorán pestovať vonku na záhrade, musíme si pôdu pred pestovaním pripraviť už na jeseň. Mala by mať jemnú štruktúru, aby pri jarnom siatí malých semienok bola dokonale uľahnutá. Semeno môžeme siať začiatkom apríla do riadkov vzdialených od seba 0,30 m.

Pamajorán môžeme pestovať v záhrade aj z priesady, ktorú sme sa v marci predpestovali v debničke alebo v parenisku. A kto nemá záhradu za oknom, môže si rastlinky pestovať na parapetnej doske - bez obmedzenia ročného obdobia.

Vňať zbierame v mesiacoch júl – august v začiatkoch kvitnutia. V prvom roku býva zber pomerne malý, ale v nasledujúcich rokoch môžeme zberať dva razy a pri vlhšom počasí aj trikrát. Vňaťku sušíme rozloženú v tenkej vrstve nie na priamom slnku.





Pamajorán má príjemnú vôňu. Má jemnejšiu chuť ako majorán, chutí trpko a korenisto. Je typickým korením pre pizzu, ale je často používaný do polievok, šalátov, pri príprave mäsa.

Pamajorán je známy svojimi protiplesňovými a antibakteriálnymi účinkami. Listy majú antiseptické účinky, a preto sú odvary z nich vhodné ako obklady pri kožných infekciách alebo iných kožných problémoch.
(Príprava odvaru: 100 g oregana a 1 l vriacej vody).

Vňať podporuje tvorbu žlče, čím uľahčuje zažívanie, zlepšuje črevnú peristaltiku a mierne žalúdočné neurózy. Uľahčuje vykašliavanie, pôsobí priaznivo pri bolestiach v krku a zápaloch priedušiek.
(Príprava nálevu: 1 PL pamajoránu a 250 ml vriacej vody necháme 10 minút lúhovať a scedíme. Vypijeme a kto potrebuje, môže si tekutinu osladiť medom. Nálev používame aj ako kloktadlo alebo ústnu vodu.)