Keď sú stromy už staršie a lístie nebolo pravidelne odstraňované, môže byť i pôda celkom kvalitná. Ak nie, pridáme kompost, zase najlepšie z lístia. Pri rýľovaní je potrebné šetriť korene stromov. Naša činnosť ich síce nemôže zväčša ohroziť, ale na poranených plochách dochádza k vetveniu a táto spleť potom konkuruje koreňom trvaliek.
Aké druhy vybrať?
Výber musí vychádzať z toho, že rastlinám nebudeme venovať pravidelnú starostlivosť. Musia rásť viacmenej samé, nebudú vyžadovať zimnú ochranu. Ak hovoríme o akejsi náhrade trávnika mali by listy siahať do výšky maximálne 30 cm, vyššie potom môžu siahať kvety. Ďalej by mali byť tieto rastliny počas roku dlhodobo zelené.
Tieň a vlhko
Prvú skupinu tvoria druhy pre vyslovene celoročne tienisté a súčasne i veľmi vlhké miesta. V prírode ich nájdeme pri potokoch v hlbokých, úzkych údoliach. Patrí sem:
kopytník európsky (Asarum europaeum),
hviezdnatec čemericový (Hacquetia epigeios),
slezinovka striedavolistá (Chrysosplenium alternifolium),
zadusnik brečtanovitý (Glechoma hederacea),
pupkovec jarný (Omphalodes verna).
Sucho
Iné rastliny sa však prispôsobili podmienkám suchých lesov. Vlhko by im neprospievalo hlavne v zime. Dobre môžeme uplatniť:
zimozeleň – menšiu i väčšiu (Vinca minor, Vinca major),
valdštajnky (Waldsteinia geoides, Waldsteinia ternata) alebo
veroniku lekársku (Veronica officinalis).
Polotieň a priemerná vlaha
Najviac druhov je však vďačných aspoň za polotieň a priemerné vlahové pomery, pretože pochádzajú z listnatých lesov alebo ich okrajov. Môžeme menovať:
čemerice (Helleborus niger, Helleborus purpurascens),
zbehovec plazivý (Ajuga reptans),
bergéniu tučnolistú (Bergenia cordifolia),
hluchavku žltú (Lamium galeobdolon),
nízke funkie (Hosta),
pľúcniky (Pulmonaria),
kamienku modropurpurovú (Lithospermum purpureo-coeruleum),
konvalinku voňavú (Convallaria majalis),
pakosty (Geranium),
heuchery (Heuchera), ale napríklad i
jahoda obyčajná (Fragaria vesca).
Ak trvalkám vyhovujú nielen svetelné, ale i pôdne a vlahové podmienky, začnú sa samy rozširovať do okolia. Väčšinou sa rozrastajú, inokedy je to možné len vďaka semenáčom – čemerice,... Nemusíme mať však obavy, že zaburinia okolie, pretože sa na okraji korún stromov stretnú s trávnikom. Vznikne tak prirodzená hranica.