Pre jesenný výsev si zvolíme pozemok odburinený s ľahkou pôdou, ktorý na jar nie je rozbahnený topiacim sa snehom. Pôda musí byť vopred zrýľovaná a zásobená organickými a i priemyselnými hnojivami (polovica potrebného množstva fosforečných i draselných hnojív, najviac jedna štvrtina síranu amonného).
Vzdialenosť riadkov volíme 25 až 30cm, pretože pôda sa môže opätovným rozmŕzaním a mrznutím dvíhať. Riadky po výseve dobre utlačíme a povalcujeme. Všeobecným pravidlom pre jesenný výsev je požiadavka, aby semená nevyklíčili pred príchodom trvalých mrazov. Suchým alebo napučaným semenám mráz neuškodí. Pretože musíme počítať s nepredvídaným priebehom zimy a určitými stratami na rastlinách a semenách,


vysievame o 20 až 50% semena viacej ako na jar.
Šalát, mrkva, karotka, petržlen aj cibuľa klíči ihneď po zídení snehu a niekedy už aj pod snehom. Je to spôsobené premrznutímsemien, ktoré sú už nepatrnou teplotou povzbudené ku klíčeniu. Rastliny z jesenných výsevov sú odolnejšieproti mrazu ako rastliny z jarných výsevov.
Porasty sú na jar omnoho hustejšie, preto ich musíme rýchlo vyjednotiť na vzdialenosť 3 cm, aby sa nám rastliny nevyťahovali, prípadne netrpeli hubovým ochorením.
Ošetrovanie porastov je neskôr rovnaké ako z jarných výsevov. Odstraňujeme buriny, okopávame, polievame. Takto dopestované druhy zelenín sú určené pre najskoršiu konzumáciu a v čase, keď ešte nemáme zeleninu rýchlenú v parenisku.