Podľa vonkajších znakov ako sú kvety a listy sú zatriedené do spoločnej čeľade, čo je združenie rodov rastlín a to do čeľade tekvicovitých, latinsky cucumbitae. Sú to teplomilné zeleniny, náročné na obsah živín v pôde a na pôdnu vlahu. Uhorkám i tekviciam sa darí na teplých, dobre humusom zásobených pôdach, kde je aj dostatok fosforu a draslíka a kde je pravidelný prísun vody, najmä v horúcich letných mesiacoch.

V južných oblastiach Slovenska sú už v tomto období vysadené, v severnejších treba ich vysadiť čo najskôr, takže pôdu už majú záhradkári pripravenú.
Keďže ide o teplomilné zeleniny, vyžadujú polievanie odstátou, vlažnou vodou. Nepolievať na listy, ale radšej podmokom. Vodu si treba zohrievať vo veľkých sudoch, vaniach a podobne. Počas leta možno do vody pridať tekuté plné hnojivo a to v koncentrácii 2 %, ktorým sa doplní výživa z pôdy.

Aby sme dosiahli čo najväčšiu úrodu, plody na rastlinách uhoriek i tekvíc nenecháme prerastať. Čím viac oberáme, tým viac plodia. U uhoriek nakladačiek je optimálny interval 2 dni, u šalátových musíme uhorku nechať narásť do veľkosti typickej pre pestovanú sortu, u cukín je optimum 3 dni a u tekvíc platí to, čo o šalátových uhorkách.

Tekvicovité rastliny sú ohrozené i chorobami. Pre uhorky je najnebezpečnejšia choroba pleseň uhorková. Prejavuje sa spočiatku vznikom žlto zelených škvŕn, ktoré sú ohraničené žilkami listu. Na dolnej strane listu sa objavuje šedý povlak. Tieto napadnuté listy treba olámať a zničiť a okamžite prejsť na vhodné fungicidné postreky tak, aby bol súlad medzi oberaním plodov a postrekom- plody oberieme po uplynutí čakacej lehoty a hneď potom postriekame. U všetkých druhov tekvíc aj u uhoriek sa v horúcom počasí objavuje múčnatka. Aby zárodky huby vyklíčili, musí byť medzi listami vlhko, aby huba rástla musí byť slnečno a horúco, preto sa treba vyvarovať polievaniu vo večerných hodinách, keď sa vlhkosť medzi listami drží dlhšie. Chemicky zasahovať v cykle ako u plesni uhorkovej, to znamená, obrať plody a hneď postriekať.