„Advent bol v Bratislavskej župe charakteristický viacerými faktormi. Jedným z nich boli Roráty. Tieto omše sú naozaj veľmi špecifické, pretože sa konali povedzme o piatej hodine ráno. A čo bolo veľmi zaujímavé, obľubovali ich najmä deti. Aj napriek tomu, že boli tak skoro ráno, bolo to niečo výnimočné, čo sa konalo len počas adventu,“ vyzdvihla prvé špecifikum bratislavského kraja etnologička Katarína Nádaská.
Advent, ktorý sa začína práve dnes, nesie v sebe silný kresťanský náboj, pretože samotné slovo advent pochádza z latinského slova „adventus“, ktoré znamená „očakávanie“. Je to teda obdobie príprav na narodenie Božieho syna. S tým je spojené aj to, že ľudia chcú mať veci na poriadku. Nielen čo sa týka domácnosti , ale aj vzťahov. Rovnako to bolo aj v minulosti. Vtedy bol advent časom, keď sa ľudia snažili uzmieriť a udobriť. Či už s rozhádanou rodinou alebo
susedmi, aby si k štedrovečernému stolu mohli sadnúť s čistým svedomím. Na štedrý deň nesmel byť nikto pohádaný či rozhnevaný.
Dnes je teda deň, keď na adventnom venci zapaľujeme prvú sviečku. Adventný veniec bol symbolom adventu už v Prešporskom meštianskom prostredí, z ktorého sa postupne rozširoval na vidiek. Bol veľmi podobný tým, ktoré máme na svojich stoloch aj dnes. Kruhový veniec z ihličnatých vetvičiek, na ktorom boli 4 sviečky. V tomto roku pripadla prvá adventná nedeľa na 30. november, kedy sú v kalendári mená Ondrej a Andrej, s ktorými sa spája aj veštenie a mágia.
„Na Ondreja sa robila ľúbostná mágia. Treba však povedať, že aj v minulosti to ľudia brali s rezervou a išlo skôr o formu spoločenskej zábavy. Samozrejme, viac to preferovali mladé slobodné ženy, ktoré sa zišli a robili sa viaceré úkony. Jedným z najznámejších, ktorý sa robil aj v bratislavskej župe, bolo liatie olova cez masívne starodávne kľúče, ktoré mali veľké oká,“ vysvetlila Katarína Nádaská. Postup bol veľmi jednoduchý.
„Olovo ako mäkký kov sa nahrial v lyžičke nad sviečkou, miska s vodou a cez oko kľúča sa to vylialo do vody. A z toho útvaru, ktorý z olova vznikol sa dievčatá snažili uhádnuť, aké povolanie bude mať ich nastávajúci. Bolo pri tom kopec zábavy a išlo o spoločenskú záležitosť,“ uzavrela etnologička Katarína Nádaská.
Liatie olova však okrem mladých slobodných dievčat robili aj deti, ktoré zase hádali, aké budú mať povolanie. Prečo sa však tieto čary diali práve na Ondreja? Koncom novembra už totiž boli ukončené všetky poľné práce a svätému Ondrejovi sa prisudzovala magická sila. 30. november bol totiž stále súčasťou tzv. „stridžích dní“, ktoré sa začínali na Katarínu a končili sa na štedrý deň. V týchto dňoch ľudia verili, že sa všetky strigy aktivizujú a začínajú ľuďom škodiť. V tomto období však boli aj určité magické dni, medzi ktoré práve Ondrej patril.