„Aj starí Slovania používali, nie síce stromčeky, mali skôr ekologické myslenie, ale práve tie ihličnaté vetvičky. Ich prioritná funkcia bola, že si nimi zdobili príbytky v zime a sekundárna bola, že ihličnany majú ostne a všetko, čo je ostré malo odpudzovať démonov,“ vysvetlila na úvod etnologička Katarína Nádaská.
Postupne sa však u nás začali udomácňovať aj stromčeky. Tento zvyk prišiel na územie Prešporka z nemecky hovoriacich krajín. Ich prvou zastávkou na našom území boli, samozrejme, šľachtické a meštianske domy zo začiatku 19. storočia. Kým sa však vianočné stromčeky dostali aj na vidiek, trvalo im to takmer sto rokov.
K Vianociam a vianočnému stromčeku patrí aj výzdoba. Aj tu bol rozdiel medzi mestom a vidiekom.
„Ozdoby sa robili ručne aj v šľachtických a meštianskych rodinách, aj na vidieku. Rozdiel bol akurát v tom, že v šľachtických rodinách boli ozdôbky zhotovované zo zamatu, šité. Mladé devy sa v dievčenských školách učili takejto kreativite a toto bola činnosť, ktorú v školách robili v podstate od jesene. V ľudových vrstvách dominovali najmä sušené jabĺčka, oriešky. To bola aj v Bratislavskom kraji výzdoba,“ vyjadrila sa na margo ozdôb patriacich na vianočný stromček etnologička Katarína Nádaská.
Spočiatku sa však vianočný stromček zdobil iba slamou. V zahraničí však už v prvej polovici 19. Storočia začali vznikať prvé manufaktúry, kde sa vyrábali prvé vianočné ozdoby. Tie však boli veľmi drahé a nie každý si ich mohol dovoliť. Salónky prišli na stromček až koncom 19. Storočia. Neboli to však salónky, ako ich poznáme dnes. Bol to karamel, ktorý bol zabalený do farebných papierikov. Na vidieku salónky nahradili perníky.