„Štedrá večera pozostávala najmä z lokálnych surovín. Aj pre bratislavskú župu znamenala, že chodov bolo minimálne šesť a maximálne dvanásť. Ale keď hovoríme, že ich bolo dvanásť, tak to znamená, že navarené bolo presne toľko, aby si každý člen rodiny mohol dať tak za lyžičku. Šlo skôr o symboliku,“ otvára tému štedrovečerných zvykov v Prešporku etnologička Katarína Nádaská.
V Prešporku na štedrovečernom stole dominovali najmä strukoviny či obilniny a z nich uvarené kaše. Fazuľová, šošovicová ale aj ovsená kaša mala svoje miesto. V minulosti bola súčasťou štedrovečerného menu aj tzv. Ježiškova kaša, ktorá je dodnes obľúbeným jedlom nielen detí ale aj dospelých. Ježiškova kaša je totiž starý názov pre krupicovú kašu.
Štedrovečerná večera sa aj v bratislavskom kraji začínala oblátkami s medom a cesnakom. Druhým chodom bola vianočná, najčastejšie kapustová polievka. V oblasti Podunajska sa namiesto kapustovej varievala rybacia polievka známa ako halászlé. Vianočná polievka sa líšila v domácnostiach evanjelických, kde mohla byť aj s mäsom a napríklad v katolíckych rodinách, kde sa držal pôst, bola vegetariánska.
„Ryby sa konzumovali už od začiatku stredoveku ako pôstne jedlá, čiže aj ľudia, ktorí držali na štedrý deň pôst, mohli konzumovať rybu. Ryba sa teda síce konzumovala, ale ako varená či pečená ale určite nie vyprážaná. Veľmi časté boli napríklad haringy, ktoré boli solené alebo ryby, ktoré sa lovili priamo v Dunaji. Aj tieto ryby sa upravovali klasickým spôsobom, teda najmä pečením,“ vysvetlila tradíciu ryby na vianočnom stole Katarína Nádaská. Vyprážané rybie mäso do našich končín prišlo až v päťdesiatych rokoch minulého storočia, kedy znakom bohatstva a blahobytu boli práve vyprážané jedlá.