„Od môjho nástupu na rezort som sa pravidelne stretávala s témou rôzdielnej kvality potravín u nás a v západných krajinách. Ide o produkty nadnárodných spoločností, ktoré sa volajú rovnako, majú rovnaký obal a predsa majú rôzne zloženie. Doteraz sme však narážali na nedostatok údajov,“ uviedla Gabriela Matečná, ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Ministerstvo preto zrealizovalo prostredníctvom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR (ŠVPS SR) porovnanie kvality potravinárskych výrobkov predávaných pod rovnakým názvom a značkou na Slovensku a v Rakúsku.
„Výsledky testov potvrdili obavy, ktoré som už viackrát komunikovala na európskej pôde,“ uviedla Gabriela Matečná „Až u polovice výrobkov sme našli výrazné rozdiely značne ovplyvňujúce ich kvalitu. To všetko v neprospech medzinárodných produktov predávaných na Slovensku.“ Išlo najmä o nižší podiel mäsa, vyšší podiel tukov, umelé náhrady cukru, množstvá konzervačných látok či nižšiu gramáž.
„Spotrebiteľ očakáva rovnakú kvalitu tej istej značky bez ohľadu na krajinu výroby alebo nákupu. Argument, že spotrebitelia uprednostňujú rozličné regionálne chute neobstojí. Slovenský spotrebiteľ určite neočakáva umelé sladidlá a farbivá, viac éčok alebo menší podiel mäsa ako ten Rakúsky.” V rámci slovenského predsedníctva v Rade EÚ ešte vlani upozorňovala Európsku komisiu na problém dvojakej kvality potravín, ktorému čelí Slovensko spolu s ďalšími krajinami strednej a východnej Európy. Zámer porovnať české výrobky s výrobkami západných susedov ohlásil začiatkom februára aj český minister pôdohospodárstva Marian Jurečka.
„V rámci výskumu odobrala ŠVPS SR v novembri 2016 vzorky 22 potravín predávaných v maloobchodoch v Bratislave a v rakúskych obciach Kitsee a Hainburg,“ vysvetlil Jozef Bíreš, ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. „Zamerali sme sa na čo najširší sortiment: mliečne produkty, mäsové a rybacie výrobky, čokoládové a pekárenské výrobky, nápoje, kávu, koreniacu zmes, koreninu a čaj. V senzorických skúškach sa hodnotila farba, konzistencia, vôňa, chuť a celkový vzhľad.“
Kontrolóri zároveň posudzovali aj etikety: uvedenie zložiek, výživových ukazovateľov, či alergénov. U jednotlivých skupín boli vykonané laboratórne analýzy niektorých kvalitatívnych ukazovateľov. Išlo napr. o obsah mäsa u mäsových výrobkov, obsah tuku a bielkovín u mliečnych výrobkov, obsah kakaovej hmoty u čokolád, pevný podiel – hmotnosť konkrétneho výrobku z celkovej hmotnosti (napr. syry v náleve), prítomnosť aditívnych látok – konzervačných, sladidiel a farbív.
Najhoršie v teste obstáli nealkoholické nápoje (u produktov nadnárodných značiek pre slovenských zákazníkov bolo viac sladidiel a konzervačných látok), koreniny (u produktov nadnárodných značiek pre slovenských zákazníkov bola zaznamenaná vyššia vlhkosť, väčší podiel drviny a menší podiel prírodného farbiva), čaje (vrecúška s nižšou gramážou, nižšou intenzitou vône a chuti), mozzarella (u produktov nadnárodných značiek pre slovenských zákazníkov išlo o nižšiu gramáž pevného podielu) a mäsové výrobky (menší percentuálny podiel mäsa pre zákazníkov na Slovensku).
Ministerstvo pôdohospodárstva upozorňuje spotrebiteľov, aby si pozorne čítali etikety kupovaných výrobkov a nepodľahli marketingovým praktikám predajcov. „Všetkým spotrebiteľom odporúčam, aby uprednostňovali slovenské produkty. Môžeme sa predsa pochváliť kvalitnými domácimi výrobkami,“ zdôraznila ministerka Gabriela Matečná. „Vyzývam zároveň všetkých nadnárodných výrobcov potravín, aby v rámci spoločného európskeho trhu prestali vytvárať dve triedy spotrebiteľov. Značka má byť zárukou istej úrovne kvality, ak to tak nie je, treba sa zamyslieť nad jej dôveryhodnosťou.“
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR sa bude témou dvojakej kvality potravín naďalej intenzívne zaoberať, a výsledky výskumu predloží Európskej komisii.
Podrobné výsledky testov si môžete stiahnuť >>>tu<<<.
