Alpinum (názov je odvodený od Álp) nie je les ani krovie, ale občas sa čomusi takémuto však blíži. Je to prirodzený vývoj tam, kde nasadíme všetko, čo máme po ruke. Aj napríklad cypruštek bol spočiatku v črepníku 10 cm vysoký, ale to vôbec nič nehovorí o tom, ako bude vyzerať po desiatich rokoch. Preto musíme sadiť dreviny uvážlivo, radšej menej a tak, aby nadmieru netienili. Preto ich sadíme radšej dozadu alebo na okraj našej skalky. Musíme vyberať pomaly rastúce druhy.

Ihličnany sú pomerne obľúbené, pretože sú po celý rok zelené. Ktoré sú vhodné? Odporúčaný sortiment je obmedzený len na tie stromky, ktoré ani po rokoch neprekročia výšku 1 m. S predstavou hôr je u nás nerozlučne spojená kosodrevina. Na alpinum by bol vhodný napr. kultivar Pinus mugo "Hesse", z našej borovice lesnej P. sylvestris "Saxatilis" a mohla by byť P. strobus "Radiata". Obdivovanou zvláštnosťou je borovica tvaru malej guličky P. heldraichii "Schmidtii", vyšľachtená v Průhoniciach. Hovoríme jej Šmidka.
Medzi plazivými smrekmi je len 20 cm vysoký Picea abies "Echiniformis". Pri jedlách, kde máme menší výber, odporúčame Abies concolor "Compacta". Medzi pestovateľmi je veľmi obľúbený jedľovec Tsuga canadensis "Jeddeloh".
Určite do skaliek patria stĺpcovité jalovce. Z nich len 80 cm dorastá pri šířke 15 cm Juniperus communis "Compresa". Plazivo rastú jalovce J. communis ssp. alpina a J. procumbens "Nana". Najviac kultivarov tohoto typu nájdeme aj pri jalovci vodorovnom - napríklad J. horizontalis "Doug1asii". Jalovcom sa zvhľadom podobajú cyprušteky. Do skaliek odporúčame - Chamaecyparis lawsoniana "Krameri", Ch. lawsoniana "Minima", Ch. obtusa "Juniperoides", Ch. pisifera "Nana" a od rovnakého druhu i kultivar "Plumosa compacta".





Tuje vyzerajú na skalke trochu neprirodzene; no len polmetrové budú Thuja occidentalis "Danica" i chúlostivejší T orientalis "Aurea Nana".
Na tienisté miesta môžeme umiestniť tisy, napr. Taxus baccata "Ericoides" alebo T. cuspidata "Nana".

Medzi opadavými listnatými kríkmi sú pôvabné hlavne tie najmenšie po povrchu zeme sa plaziace. Patria sem napr. Cotoneaster dammeri, C. adpressus alebo vyšší C. horizontalis, ktoré vynikajú navyše krásne bielymi kvetmi a na jeseň i červenými plodmi.
Ďalšími i cez skaly previsle rastúce druhy, sú napríklad žlto kvitnúce čilimníky – Cytisus decumbens, C. nigricans. Vzpriamenejší je fialový C. purureus.

Ako vysoké vlastne môžu byť kríky na skalke? To závisí na veľkosti alpina. Ak zaberá plochu cca 1 ár, umiestníme bez problémov i dvojmetrový krík, no ak máme k dispozícii päť metrov štvorcových je i polmetrová výška príliš. Musíme ale zvážiť i rôznu šírku rastlín.

Na jar potešia na skalke všetky lykovce (Daphne) a mandloň nízka (Amygdalus nana) s ružovými kvetmi. Žlté sú vikvovité kručinky (Genista tinctoria, G. lydia), v lete modré levandule (Lavandula angustifolia) a málo známy trošku vyšší karyopteris - orechokrídlec (Caryopteris x clandonensis). Alpinum má tiež svoje okraje a tie je možné nenásilne doplniť nejakou zakrslou drevitou mochnou (Potentilla fruticosa), nízkou vejgeliou (Weigela) alebo miniatúrnou ružou.

Ostáva ešte dodať, že skalka vždy prezradí estetické cítenie a schopnosť pozorovať prírodu. Nebudeme tam napríklad sadiť kultivary panašované, čiže s čiastočne žltými či bielymi listami – pôsobí to vyumelkovane. Ak nám niečo trošku prerastie, skúsime ker upraviť rezom, ale nie do pravidelného tvaru.