Sú to pomerne veľké, zavalité motýle, ktoré patria medzi významných škodcov. Ich samce na veľkú vzdialenosť láka pach z kukly čerstvo vyšlej samičky svojho druhu. Pokusne sa dokázalo, že samček mníšky veľkohlavej (Lymantria dispar) preletel vzdialenosť vyše 3 km, aby sa dostal k samičke. Chlpaté húsenice mníšok živia sa podľa druhov listami listnatých alebo ihličnatých stromov.
Mníška veľkohlavá bola okolo roku 1868 zavlečená do Spojených štátov a stala sa nebezpečným škodcom lesných i okrasných drevín na americkom kontinente. Na organizáciu boja s ňou boli vynaložené obrovské sumy peňazí.
Samičky mníškovitých kladú 300-500 vajíčok v zhlukoch pokrytých chĺpkami na kamene, kmene stromov a iné predmety. Vajíčka kladú okolo júla a augusta, ale mladé húsenice sa z nich vyliahnu až v marci nasledujúcej jari.
Na jar sa z vajíčok vyliahnu húseničky, ktoré vyžierajú listy stromov ako sú topoly, duby a aj ovocné stromy.
Pri silnom výskyte môžu ožrať listy stromov dohola.
Húsenice, ktoré nenásytne ožierajú listy skoro všetkých listnatých stromov a krov, dorastajú a zakuklia sa.
V súčasnosti sa začínajú kukliť, spúšťajú sa na nitkách medzi listy stromov, do rôznych škár a úkrytov,
kde sa zakuklia a začiatkom júla sa začnú rojiť.
Ako proti nim bojovať? Najúčinnejší je zásah skoro na jar, keď treba prezrieť kmene a hrubé konáre stromov a ak sa nájdu kolónie vajíčok zvané hubky, treba ich strhnúť a zničiť.
Proti liahnucim sa húseniciam možno zasiahnuť postrekmi, ktoré zabraňujú tvorbe chitínu. Postrek proti húseniciam je teraz už málo účinný.