„Výnimočnosť Bratislavy bola aj v tom, že tu sa veľkonočné sviatky trávili ako rodinné sviatky. Keď bolo pekné počasie rodina si vyšla napríklad na Železnú studničku... Prosto na tie obľúbené trasy Bratislavčanov. Tam sa robievali veľkonočné zábavy,“ zhodnotila priebeh sviatkov etnologička Katarína Nádaská.

V prešporskej župe nebolo podľa Kataríny Nádaskej typické ani tak polievanie ako šibanie. Korbáče sa vždy robili z nových, mladých prútikov. Miazga v nich symbolizovala pružnosť a mladosť, ktorá sa mala dotykom preniesť na šibanú ženu. Najmä na Záhorí bolo vyšibanie vecou prestíže a v rade na šibanie stávali aj staršie dámy. Ďalším špecifikom Záhoria je zvyk „Dary zeleného štvrtka“. Rodičia detí na Zelený štvrtok posielali učiteľom dary, teda poživeň na prilepšenie. Napríklad aj typické záhorácke koláčiky „jidášky“ potreté medom či kysnuté „calty“ s makom, orechmi či tvarohom.

V Prešporku boli typickým jedlom ryby a to aj na Veľkú noc. Plnené šťuky, nakladané haringy, skrátka rybárstvo bolo ešte pred 100 rokmi v Prešporku na profesionálnej úrovni. Od nemeckých a židovských susedov v meste postupne prebrali Bratislavčania zvyky pečenia jahniat a kozliatok. Maďarský vplyv v kuchyni sa zas prejavoval žabacími stehienkami či slimačím kaviárom.







Z neďalekej Viedne prišli do Bratislavy aj „zavináky“, ktoré dnes v diétnejšej podobe poznáme ako Bratislavské rožky. Zavináky však boli väčšie, v tvare podkovičky a plnka bola oveľa bohatšia.

Chorvátska komunita v okolí Prešporku, teda najmä v Jarovciach a Rusovciach, poznala všetky slovanské veľkonočné zvyky. So sebou si však do Rakúsko-Uhorska priniesli recept na „kugel“, ktorý by sme dnes mohli nazvať aj mandľovou či orechovou bábovkou. Vajnorskou špecialitou boli naopak „osúchy“ či „podplamenníky“, ktoré mali okrem sladkej aj slanú podobu. Keďže Veľká noc je vyvrcholením pôstu, tak na Veľkonočný pondelok boli vajnorské osúchy napríklad aj so slaninkou. Vo Vajnoroch sa však, samozrejme, pieklo aj na sladko. Vajnorská štrúdľa je vyhlásená svojím tenulinkým cestom a bohatou náplňou aj dnes.

Pre oblasť Senca, kde žili najmä Maďari, boli typické údeniny a vôbec všetko štipľavé. Pre Modru a Pezinok boli typické vanilkové bábovky. Vinárska oblasť sa však prejavovala najmä v pohárikoch. Od Rače až po Modru si ľudia po 40-dňovom pôste, kedy sa vyhýbali aj alkoholu, vychutnávali svoje celoročné úsilie na karpatských vinohradoch. V okolí Senca sa napríklad pilo viac tuhé.

Vráťme sa však do Prešporku. O typických pašiových hrách opäť Katarína Nádaská: „Čo bolo také typické pre Bratislavu a čo tu bolo už od 16. storočia boli takzvané školské hry alebo pašiové hry. Tie sa predvádzali na Františkánskom námestí verejne. Neskôr, povedzme počas prvej republiky, boli veľmi populárne hry o vzkriesení.“
V Bratislave ešte ostaneme, no presunieme sa do kuchyne. Keďže plno mladých dievčat chodilo do služby do neďalekej Viedne či Budapešti, prinášali si domov recepty aj na zákusky. „V Bratislave sa ako v prvej objavujú nielen koláče z kysnutého cesta, ale aj zákusky. Napríklad Sacherova torta, ktorá má svoj pôvod v okolí Levíc, sa rôznymi cestami dostala z viedenských cukrární aj do Bratislavy. Piekla sa doma na slávnostné príležitosti. Napríklad na Vianoce či Veľkú noc,“ poznamenala Nádaská.

Veľká noc je v Prešporskej župe, dnes Bratislavskom samosprávnom kraji, najmä o rodine, dobrom jedle a pohode.