Slovensko by sa malo z tejto situácie poučiť a konečne začať podporovať efektívne obnoviteľné zdroje energií (OZE). V praxi to znamená priamu finančnú podporu pre obyvateľstvo a nie jeho záťaž v zvýšených cenách napríklad elektriny, ktorou platia za podnikateľské zámery niektorých subjektov. Informoval o tom riaditeľ THERMO|SOLARU Ing. Milan Novák.
"Nekonečný seriál ohrození dodávok zemného plynu, či ropy z Ruska, alebo ich možných obmedzení, ukazuje, že Slovensko by malo ďalej posilňovať svoju energetickú bezpečnosť. Opakujúce sa krízy sú dôkazom, že nejde o dočasnú otázku, ale systémovú záležitosť. Diverzifikácia ciest dopravy zemného plynu z Ruska, či overenie možnosti reverzného chodu plynu, boli krokom správnym smerom," konštatoval M. Novák. Treba však podľa neho posilniť aj podporu obnoviteľných zdrojov (OZE) a to ako z národných zdrojov, tak aj z financií od Európskej únie. Známa ekonomická poučka, že kríza je zároveň príležitosťou, by sa mala oprášiť aj na Slovensku.
Upozornil aj na to, že Slovensko je stále na chvoste Európskej únie vo využívaní slnečnej energie. Podľa odhadu THERMO|SOLARU je v SR doteraz nainštalovaných okolo 150 000 m2 slnečných kolektorov. Pre porovnanie, v počtom obyvateľov podobnom Rakúsku, bolo ku koncu roka 2012 nainštalovaných vyše 4,1 mil. m2 solárnych termických systémov. Zaostávanie Slovenska sa pritom prehlbuje. Rakúšania ročne nainštalujú podstatne viac slnečných kolektorov, než ich bolo inštalovaných za celú novodobú históriu samostatného Slovenska.
"Pritom úspory na platbách za elektrický ohrev vody dosahujú v súčasnosti aj viac ako 7 % ročne z ceny celého zariadenia. Také zhodnotenie v súčasnosti už nemá žiaden bankový vklad, ani dôchodkové sporenie v treťom pilieri. Štát by preto mal začať konečne - aj z bezpečnostných dôvodov, podporovať slovenské domácnosti pri využívaní OZE. Aj bez dotácií sa, pri predpokladanej životnosti slnečných kolektorov na úrovni 30 rokov, aj pri súčasných cenách energií, investované peniaze minimálne dvakrát vrátia. Skutočná návratnosť však bude podstatne kratšia - niekde na úrovni 10 rokov, pretože ceny energií v budúcnosti budú, najmä po skončení krízy, už iba rásť. Slnečné kolektory sa tak ukazujú nielen ekologickými, ale aj ekonomicky výhodnými. Po počiatočnej investícii má občan ďalších cca 30 - 40 rokov teplú vodu prakticky zadarmo,“ upozornil M. Novák.