Životné prostredie je tá časť sveta, s ktorou je človek vo vzájomnom pôsobení, ktorú používa, ovplyvňuje a ktorú si sám prispôsobuje (definícia UNESCO).
Všeobecne povedané, sú to všetky vonkajšie podmienky, ktoré obklopujú jedinca a poskytují mu všetko potrebné pre život. Pôsobenie je však obojsmerné. Každý druh organizmu vyžaduje iné životné podmienky, jemu vlastné a potrebné. Človek je v podstate súčasťou prirodzených i umelých ekosystémov a nemôže bez nich existovať. Neuvážene ich znehodnocuje a ničí. Preto je potrebná aktívna ochrana a tvorba životného prostredia. (Pelikán, J., Jakrlová, J. 1999).
Význam prevencie v ochrane životného prostredia rastie aj z ďalšieho dôvodu: je stále jasnejšie, že vzťahy medzi organizmami a prostredím sú veľmi komplikované a že ľudstvo pozná pravdepodobne len malú časť zákonitostí týchto vzťahov. Nedajú sa preto dnes s istotou stanoviť všetky vplyvy ľudskej činnosti na životné prostredie a v dôsledku toho na ľudské zdravie, najmä v dlhšom časovom horizonte. Preto hovoríme o nutnosti konania v súlade s princípom predbežnej opatrnosti.
Každý je povinný chrániť prírodu a krajinu pred ohrozovaním, poškodzovaním a ničením a starať sa podľa svojich možností o jej zložky a prvky na účel ich zachovania a ochrany, zlepšovania stavu životného prostredia a vytvárania a udržiavania územného systému ekologickej stability.
(§ 3 - odsek 1, zákona Národnej rady SR č. 543/2002 Z. z. z 25. júna 2002 o ochrane prírody a krajiny)
