Uvádza sa správe o globálnych klimatických zmenách, ktorú Environmentálny program OSN (UNEP) zverejnil v pondelok krátko pred slávnostným odovzdaním Nobelovej ceny za mier za rok 2007 americkému bojovníkovi proti klimatickým zmenám Alovi Gorovi a poprednému vedeckému panelu OSN zaoberajúcemu sa problematikou skleníkových plynov.
UNEP za hlavný označil boj proti karbónovým emisiám spôsobujúcim globálne otepľovanie a pomoc zraniteľným krajinám zlepšiť ochranu pred jeho dosahmi. "Ak globálne otepľovanie nebude obmedzené, zraniteľné štáty, ktoré aj tak majú nedostatočnú kontrolu, sa môžu ocitnúť pod tlakom globálneho otepľovania a potom vysielať tlakové vlny do ďalších krajín, takže dôjde k efektu prelievania," uviedol jeden z autorov správy, profesor nemeckého Inštitútu pre výskum klimatického dosahu v Postdame pri Berlíne Hans Schnellhüber. Ak oteplenie stúpne o 5 stupňov Celzia, "môže vzniknúť niečo ako globálna občianska vojna," uviedol.
Podľa oceneného Medzivládneho panelu o klimatických zmenách (IPCC) by do roku 2100 mohli priemerné teploty v celosvetovom meradle vzrásť od 1,1 stupňa Celzia do 6,4 stupňa oproti hodnotám z obdobia 1980 až 1999. Dokument UNEP, vydaný pri príležitosti stretnutia Rámcového dohovoru OSN o klimatických zmenách (UNFCCC) v dňoch 3. až 14. decembra, je doteraz najostrejší, ktorý agentúra OSN vydala v súvislosti s bezpečnostnými rizikami vyplývajúcimi z klimatických zmien.
Riziká vychádzajú z faktov, ako sú zmenšujúce sa vodné zdroje, napätie z dôvodu veľkých búrok, zničenej úrody a iných katastrof. Správa "Klimatické zmeny ako bezpečnostné riziko" medzi hlavné rizikové oblasti zaradila severnú
Afriku, Sahel a južnú Áziu. V severnej Afrike menovala nedostatok vody, zmenšujúce sa obilné výnosy, prudko rastúcu populáciu a "veľmi slabú politickú schopnosť riešenia problémov," čo zintenzívni možnosť politickej krízy a migračného tlaku. Ústie Nílu bude ohrozené rastúcimi úrovňami mora a zasolením poľnohospodárskej pôdy.
V krajinách Sahelu sa znásobia problémy regiónu charakterizovaného slabými vládami, občianskymi vojnami a množstvom utečencov. Sahel je krajinný typ v Afrike na južnom okraji Sahary. Zahrňuje pás stepí a saván tiahnucich sa naprieč kontinentom od západu k východu, na území Mauritánie, Senegalu, Mali, Burkiny Faso, Nigeru, Čadu, Sudánu, Etiópie.
Juhoázijské krajiny ako India, Pakistan a Bangladéš čelia závažnému riziku spôsobenému klimatickými zmenami najmä z dôvodu ústupu ľadovcov v Himalájach, čo ohrozí dodávky vody pre milióny ľudí. Stúpajúce morské hladiny a cyklóny budú ohrozovať pobrežie Bengálskeho zálivu a zmeny monzúnových dažďov postihnú poľnohospodárstvo. "Táto dynamika zvýši sociálnu krízu, ktorá je potenciálna v krajinách aj tak charakteristických cezhraničnými konfliktami (India, Pakistan), nestabilnými vládami (Bangladéš, Pakistan) a islamizmom," uviedla UNEP. Vyššie teploty v Číne zhoršia vlny horúčav a sucha, čo v niektorých častiach spôsobí rozširovanie púšte a nedostatok vody v krajine, ktorá má aj tak chronické environmentálne problémy. Na prospievajúcom, ľudnatom východnom pobreží ohrozenie súvisí so stúpajúcou morskou hladinou a tropickými cyklónmi.
Podľa správy britského ekonóma Nicholasa Sterna z roku 2006 o ekonomických dôsledkoch klimatických zmien do polovice storočia bude podľa odhadov "trvale vysídlených" environmentálnych utečencov až 150 až 200 miliónov. Z júnovej správy amerického ministerstva zahraničných vecí vyplýva, že viac ako miliarde obyvateľov Ázie hrozí do polovice storočia nedostatok vody. V septembri britský Medzinárodný inštitút pre strategické štúdie (IISS) vyjadril obavy o stabilitu. "Bezpečnostná dimenzia bude čoraz viac na poprednom mieste, pretože krajiny začínajú pociťovať zmenšovanie dostupnosti zdrojov a znižovanie ekonomickej životaschopnosti, zvyšuje sa tlak na ozbrojené sily, vzniká väčšia nestabilita v regiónoch, zvyšuje sa etnické súperenie a prehlbuje sa priepasť medzi bohatými a chudobnými," uviedol IISS.
