Litva je už siedmym východoeurópskym štátom, ktorý podnikol právne kroky proti rozhodnutiu európskej exekutívy o stanovení ročných emisných kvót. Komisia Litve schválila ročný limit na emisie CO2 v objeme 8,8 mil. ton ročne, čo je približne o polovicu menej, ako pôvodne chcel Vilnius, ktorý požadoval 16,6 mil. ton.

Litovský minister životného prostredia Arunas Kundrotas ďalej uviedol, že vzhľadom na zatvorenie jadrovej elektrárne Ignalina, plánované v roku 2009, bude krajina potrebovať väčší ako povolený limit emisií CO2, a to aspoň o 2 mil. ton ročne. "V súčasnosti Litva žiada o zvýšenie emisných kvót na 11,2 mil. ton oxidu uhličitého ročne," dodal Kundrotas. Krajina chce zároveň spochybniť metódy, pomocou ktorých EK vypočítava stanovené emisné kvóty. "Kalkulácia sa nemôže opierať o rast hrubého domáceho produktu krajiny, mala by vychádzať z rastu v určitých sektoroch, ktoré obchodujú s emisnými kvótami," uviedol minister a zároveň dodal, že zníženie kvót bude mať negatívny dopad na litovské hospodárstvo.

Susedné baltické krajiny Lotyšsko a Estónsko, rovnako ako ďalšie východoeurópske štáty ako Poľsko, Česká republika, Maďarsko a Slovensko, tiež podnikli právne kroky kvôli stanoveným emisným kvótam. Aj tieto krajiny argumentovali skutočnosťou, že určené limity príliš obmedzia ich ekonomický rast. Schéma obchodovania s emisnými kvótami však je kľúčovým nástrojom 27-člennej Európskej únie v boji proti klimatickým zmenám a pre plnenie záväzkov vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu.