Ako vedenie podniku Lesy SR informovalo na dnešnom stretnutí s novinármi, za prvý polrok tohto roku evidoval podnik 2,37 milióna metrov kubických kalamity.

Podľa generálneho riaditeľa Lesov SR Jozefa Minďáša je situácia vážna najmä pre nedôslednosť prístupu úradov, keď neskoré vydávanie alebo zamietnutie vydania príslušných povolení spôsobilo, že sa včas nevyrovnali s kalamitou. Pri eliminácii lykožrúta je totiž dôležité rýchlo a dôkladne odstrániť padnuté kalamitné drevo a lykožrútom napadnuté porasty, čo sa pre neudeľovanie povolení v chránených oblastiach nestalo. Pre vyše 200-percentný nárast lykožrútov v tomto roku aplikujú proti nim štátni lesníci aj chemický postrek s účinnou látkou cypermetrínom. Ošetrili tak 1,5 milióna kubických metrov kalamitného dreva. „Musíme vykonať všetko, čo je možné, od chémie, cez lesopestovné opatrenia po všetky metódy ochrany lesa, lebo smrekové lesy naozaj odchádzajú. Nepotrebujeme nič iné, len aby lesníci dostali voľné ruky a mohli plne aplikovať opatrenia, ktoré vieme robiť. A garantujeme, že stav našich lesov bude znova taký ako predtým,“ povedal Minďáš. Pripomenul, že chemický postrek aplikujú len na veľmi obmedzenom území za prísnych bezpečnostných opatrení. Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR Liptovský Hrádok Rudolf Kučerík k tomu dodal, že keby nevzniklo ministerstvo životného prostredia, keby nemali mimovládne organizácie veľké právomoci a lesy by boli v rukách lesníkov, boli by také krásne ako pred dvadsiatimi rokmi.

Ako príklad šírenia podkôrnikovej kalamity uviedli štátni lesníci nízkotatranskú Bystriansku dolinu v okrese Brezno, kde víchrica v novembri 2004 pováľala 53-tisíc kubických metrov ihličnatých stromov. Lesníci z toho 39-tisíc kubíkov do roka spracovali a 14-tisíc kubíkov nechali ležať bez zásahu, pretože ministerstvo životného prostredia im znemožnilo spracovávať kalamitné drevo v treťom stupni ochrany Národného parku Nízke Tatry (NAPANT). Podľa lesníkov sa v dôsledku tohto zákazu stalo spadnuté drevo živnou pôdou pre podkôrnikovú nákazu, ktorá tam od roku 2004 dodnes spôsobila ďalších 53-tisíc



kubických metrov kalamity. Podľa štátnych lesníkov treba čo najskôr odstrániť všetky padnuté a lykožrútom napadnuté smrekové porasty, na čo je potrebné vybudovať nové prístupové cesty v tejto doline, ktoré by slúžili aj ako protipožiarne. Ich žiadosti na budovanie ciest však štátne orgány zamietli. Na otázku, prečo sú podkôrnikové kalamity aj na Kysuciach a Orave, kde lesníci nemuseli nechávať žiadne spadnuté drevo a mali „voľné ruky“, Minďáš uviedol, že tam je dlhodobý nepriaznivý stav v dôsledku znečistenia ovzdušia v 70. a 80. rokoch minulého storočia a potrebné opatrenia proti lykožrútom tam neurobili majitelia súkromných lesov.

S názorom lesníkov súhlasí aj riaditeľka Správy NAPANT Elena Gregorová. Podľa nej by trvalo stáročia, kým by sa lesy obnovili samy. Pripomenula, že v NAPANT nie sú pôvodné, ale lesníkmi vysadené lesy, prevažne smrekové monokultúry, ktoré boli až v roku 1969 preklasifikované z hospodárskych na ochranné. „Bezzásahový režim, ktorý bol plošne uplatňovaný na území národného parku, nikto neposúdil, hoci každý vedel, že sú to monokultúrne porasty. Keď sa robia lanovky, posudzuje sa vplyv na životné prostredie. Prečo nikto v roku 2004 ani neskôr neposúdil, aký výsledok bude mať bezzásahový režim na smrečinové porasty,“ povedala Gregorová. Podporuje aj ošetrovanie smrečín postrekom povolenými chemickými látkami, ktorých škodlivý vplyv na biotopy posúdili odborníci. Podľa nej je to cesta menšieho zla, možnosť zachrániť aspoň mladé porasty smrečín. „Je vyvolávaná kvázi panika, že územie NAPANT je otrávené, že je nezvratným spôsobom poškodené. Sú to informácie vytrhnuté z kontextu,“ dodala Gregorová.

Bývalý riaditeľ a v súčasnosti odborný pracovník Správy NAPANT Marián Jasík zdôrazňuje, že chemické postreky do národného parku nepatria. Pracovníci Správy NAPANT už preto adresovali riaditeľovi Štátnej ochrany prírody Andrejovi Vidrovi otvorený list, v ktorom ho žiadajú o prehodnotenie postoja k aplikácii chemických látok v NAPANT. „Aplikovaný neselektívny insekticíd usmrcuje takmer všetok hmyz, ktorý sa s ním dostane do kontaktu, vrátane vzácnych a chránených druhov a druhov, pre ktoré bolo toto územie vyhlásené za chránené. Chemické látky kontaminujú potravinový reťazec a nepriamo ohrozujú populácie ďalších skupín živočíchov, najmä vtákov,“ uvádza sa v liste, ktorý podľa Jasíka podpísalo 18 z 21 strážcov a odborných pracovníkov Správy NAPANT. Situácia v lykožrútom napadnutých smrečinách nie je podľa neho taká dramatická, ako sa javí z povrchného pohľadu na skupiny vyschnutých stromov. „Pokiaľ do toho lesa vojdeme, vidíme tam, že ďalšia generácia stromov rôznych druhov nahrádza stromy, ktoré odumrú,“ povedal Jasík. Pripustil, že v hospodárskych lesoch zameraných na produkciu dreva by sa to mohlo posudzovať ako katastrofa. V lesoch národných parkov by sa to však ako katastrofa vnímať nemalo. Pripomenul, že hoci obnova lesa pri bezzásahovosti by trvala dlhšie, príroda by si to urobila lepšie a zadarmo.