Laik by možno povedal, že je jedno, akým drevom budeme kúriť, dôležité je, že horí a hreje. Nie je to pravda. Rôzne dreviny disponujú rozdielnou výhrevnosťou a nehoria rovnakým spôsobom. Všeobecne dávame prednosť tvrdému drevu ako je dub, buk, jaseň, gaštan, ovocné dreviny. Horia krásnym plameňom a produkujú veľa žeravých uhlíkov, z ktorých dlho vyžaruje teplo.
Nech už vyberieme akékoľvek drevo, vždy musí byť dobre vysušené (podiel vody v suchom dreve dosahuje cca 15%), vlhké drevo horí omnoho horšie – veľká časť energie je spotrebovaná práve na odparenie vody obsiahnutej v dreve. Horiace vlhké drevo produkuje veľa dymu (vysoký obsah dechtu), málo plameňov a spôsobuje zanášanie ohniska, skla priezoru na krbu, kotla a komínu, kúrenie vlhkým drevom je menej ekologické.
Keď chceme, aby gulatina dobre vyschla, musíme ju naštiepať na polienka a tie uložiť na dobre vetranom mieste, ktoré je chránené pred dažďom. Drevo sa suší zhruba dva roky. Časom podľa váhy polien odhadneme stupeň vyschnutia – čím sú suchšie, tým sú ľahšie. Zároveň aj tón, ktorý vydávajú pri údere o seba, jasnejší.
Najčastejšie odporúčané drevo je z buka, najmä preto, lebo tento strom je u nás rozšírený a má vysokú výhrevnosť a čo je dôležité - rýchlo schne. Drevo musí byť uskladnené pod prístreškom ihneď po spílení, rozrezaní a naštiepaní, v opačnom prípade veľmi rýchlo práchnivie a stráca výhrevnosť.
Buk má asi o 40% vyššiu výhrevnosť než smrek a ide snáď o najlepšie a najvýhrevnejšie drevo - palivo u nás.
Gaštan jedlý je príbuzný buku, jeho drevo je hustejšie a kvalitnejšie, je vhodné aj na výrobu dosiek, trámov, sudov a ide o kvalitné kurivo s vysokou výhrevnosťou.
Dub je vynikajúce palivové drevo, ktoré však musí najskôr dva roky schnúť – na rozdiel od ostatných drevín – neprikryté pod šírym nebom. Dážď ho zbaví trieslovín, ktoré obsahuje. Až potom je potrebné ho uskladniť pod prístrešok na jeden až dva roky, aby vyschlo. Má asi 70% výhrevnosti buku. Dáva krátky plameň, horí pozvoľna, dlho udržuje teplo. Je vhodnejší na voľné (otvorené) ohnisko než do krbu (málo vzduchu).
Jabloň horí pekným plameňom. Aj hruška a čerešňa. Jabloň a hruška majú asi 70 až 80% výhrevnosti bukového dreva a sú preto v tomto porovnateľné s dubom.
Čerešňa a slivka majú ešte o niečo vyššiu výhrevnosť. Slivka dáva dobre uhlie. Aj moruša má dobrú výhrevnosť a je dobrým palivom. Agát horí dobre, ale uhlie rýchlo zhasína a zanecháva mnoho popolu.
Breza je listnatá drevina s mäkkým drevom. Má veľkú výhrevnosť (ako dub), ale rýchlo horí; je používaná k rozhoreniu ohňa. Je to výborné palivo, pomocou veľmi horľavej brezovej kôry môžete založiť oheň i za daždivého počasia.
Platan má výhrevné drevo a dáva trvalý plameň.
Ostatné mäkké dreviny, ako je lipa, vŕba, gaštan či topoľ, horia zle a majú slabú výhrevnosť.
Ihličnany uvolňujú mnoho tepla, ale rýchle horia, vystreľujú žhavé uhlíky, zanášajú komín.
Ľudia, ktorí doteraz drevom veľmi nekúrili, majú zlý odhad, koľko dreva napr. pri vykurovaní
rodinného domu za zimu spotrebujú. Je to asi šesťnásobok objemu, aký pri skladovaní zaberie čierne uhlie.
Žiaľ, nie je pravda, že kúrenie drevom je celkom ekologické. Drevo je síce obnoviteľným zdrojom energie a pri jeho produkcii vzniká kyslík, ktorý je pri následnom horení spotrebovávaný, avšak životné prostredie poškodzuje ako nešetrná ťažba, tak i doprava dreva a pri horení dreva (najmä vlhkého) vznikajú rôzne škodliviny vrátane PAU a dioxínov.