Zimný cestovný ruch sa podľa predsedu Lavexu Jána Gavaliera môže rozvíjať len od určitej nadmorskej výšky a práve tu spôsobuje legislatíva cestovnému ruchu najväčšie problémy. Príkladom sú podľa Gavaliera aj Vysoké Tatry, kde boli existujúce strediská v minulosti zahrnuté do území s najprísnejším stupňom ochrany.

Predstavitelia Lavexu sú presvedčení, že práve rozvoj cestovného ruchu môže priniesť nemalé finančné prostriedky, ktoré by mohli ísť transparentne na regionálnej báze na ochranu prírody. Rozvoj zimného cestovného ruchu rieši podľa Lavexu aj socioekonomické otázky ľudí žijúcich v horách a podhorí, kde práve pre ochranu prírody sa nemôže rozvíjať priemysel.

Slovensko má podľa Gavaliera po alpských krajinách jedny z najlepších podmienok pre rozvoj zimného cestovného ruchu. Tieto podmienky sa však nevyužívajú, o čom svedčí aj nízky podiel cestovného ruchu na tvorbe hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa J. Gavaliera na tvorbe HDP sa cestovný ruch podieľa len 2,8 %, "čo je nízke číslo aj v porovnaní s krajinami V4, kde cestovný ruch tvorí od päť do sedem percent." Podľa predstaviteľov Lavexu vo Vysokých a Nízkych Tatrách, v Malej a Veľkej Fatre, Roháčoch, v Slovenskom raji ako i v ďalších strediskách cestovného ruchu existovali lyžiarske trate, lanovky a lyžiarske vleky dávno pred vznikom národných parkov. Terajšia legislatíva bráni podľa predstaviteľov Lavexu zmysluplnému a trvalo udržateľnému rozvoju zimných stredísk v týchto pohoriach a aj v širšom podhorskom regióne.