Podľa správy existuje veľa nástrojov zmiernenia dopadov zmeny klímy - uhlíkové dane, prísnejšie emisné štandardy a stimulovanie produkcie takzvanej čistej energie.

Globálne otepľovanie spôsobuje celosvetový nárast teploty vzduchu a oceánov a neustále topenie snehu a ľadu. Väčšinu z pozorovaného zvýšenia teplôt pravdepodobne spôsobila koncentrácia skleníkových plynov produkovaných človekom. Ľudské aktivity zrejme prispeli aj k zvýšeniu hladiny mora a k zmenám v modeloch búrok, teplotných vĺn a veľkých




dažďov. Od roku 1900 sa teplota atmosféry zvýšila o 0,8 stupňov Celzia a hladina mora je vyššia o 10 až 20 centimetrov. Úroveň karbón dioxidu, hlavného skleníkového plynu, je asi trikrát väčšia ako pred priemyselnou revolúciou. Vedci očakávajú, že hladina mora vzrastie do konca storočia o 18 centimetrov. Januárový dokument uvádzal dokonca 59 centimetrov. Syntetická správa ale tvrdí, že autori zle pochopili dopad topenia pevninského ľadového príkrovu v Grónsku a na Antarktíde. Úroveň mora bude vzrastať storočia, aj keď sa miera skleníkových plynov v atmosfére stabilizuje. Molekuly CO2 totiž ostávajú v ovzduší veľmi dlho.

Niektoré dopady zmeny klímy sú podľa správy nezvrátiteľné. Dvadsiatim až tridsiatim percentám rastlín a zvierat hrozí vyhynutie v dôsledku zvýšenia teploty o 1,5 až 2,5 stupňa. V Afrike sa do roku 2020 zhorší dostupnosť vody, púštne oblasti sa do roku 2080 zväčšia o 5-8 percent. Zásoby pitnej vody v Ázii poklesnú. Prímorské veľké delty budú ohrozovať obyvateľstvo záplavami a úmrtnosť bude pre povodne a suchá väčšia. Topiaci sa sneh bude narúšať ekosystém, čo bude mať vplyv aj na ľudí. Leto na Arktíde bude do konca storočia bez snehu. Európske ľadovce začnú ustupovať, čo možno spôsobí zanikanie ohrozených druhov zvierat. Obyvatelia južnej Európy budú mať horší prístup k vode. Pre klimatické zmeny pokračujúce zvyšovanie kyslosti oceánov bude mať výrazný dopad na koralové ekosystémy.