Každý rok na začiatku decembra sa obyvatelia, obchodníci, cestovné kancelárie, pastieri sobov ale aj politici obávajú, či nasneží.
"Každý, kto pracuje v miestnom turizme, má obavy," povedal Jarmo Kariniemi, majiteľ kancelárie Santa Clausa v meste, do ktorého každú zimu zavíta 340-tisíc návštevníkov. Len pár dní pred Vianocami je tu stále len 20 centimetrov snehu. Snehová pokrývka je síce pre motorové sane, sobie a psie záprahy dostatočná, ale jazerá a rieky stále nezamrzli. Tie slúžili po minulé roky ako cesta na prevážanie turistov.

Cestovný ruch prináša do fínskej provincie Laponsko približne 235 miliónov eur (v prepočte 7,8 miliardy Sk), z čoho asi 60 percent tvoria zisky zo zimnej sezóny. Pre región, ktorý trpí nezamestnanosťou a sťahovaním obyvateľstva do miest, to predstavuje obrovské množstvo financií. "Zimná sezóna v severských krajinách bude kratšia a kratšia, s neskorším


začiatkom a skorším koncom," varuje klimatológ Heikki Tuomenvirta. Priemerné zimné teploty vo Fínsku stúpnu o tri až šesť stupňov Celzia do roku 2050 a o štyri až osem do roku 2080. V zime sa tak oteplí z mínus 15 na mínus osem stupňov Celzia.

Hrozbou je aj zvýšený počet dažďových zrážok, ktoré roztopia obyčajne rozsiahlu snehovú prikrývku krajiny. Zo situácie sa snažia čo najviac vyťažiť mestá ležiace severnejšie od Rovaniemi. "Množstvo snehu v Rovaniemi sa z roka na rok zmenšuje, kým tu môžeme sneh garantovať," pochválila sa Carina Winnebaeck, hotelová manažérka hotela v meste Enontekioe. Dedina s 2000 obyvateľmi, ktorá je vzdialená tri hodiny cesty autom na sever od Rovaniemi, už prilákala lietadlá plné britských turistov.

Globálne otepľovanie neprináša len krátkodobé výhody, ako nižšie účty za elektrinu, väčšie poľnohospodárske možnosti, dlhšiu letnú turistickú sezónu. V dlhodobej perspektíve hrozí katastrofa pre regionálnu faunu a flóru ale aj miestnu populáciu. Pasenie sobov, tradičná aktivita a hlavný zdroj financií pre 70-tisíc pôvodných obyvateľov Sami zmeny klímy tiež ohrozujú. Biogeograf Bruce Forbes z arktického inštitútu v Rovaniemi vysvetlil, že kolísavé teploty vedú k zmene povrchu tvoreného hrubým ľadom a snehom, cez ktoré sa soby nemôžu dostať k potrave. "Pastieri museli preraziť ľad, aby pomohli zvieratám," dodal. "Keď neprší, nie sú žiadne hríby a soby si nedoplnia zásoby tuku pred dlhou zimou. Potom zmizne lišajník pod hrubou vrstvou ľadu," posťažoval sa pastier sobov Sami Ruismaeki. Ich zárobky sú tým ohrozené. Ruismaeki povedal, že soby musia kŕmiť senom alebo zrnom a vodu nosia z domu. "Už to nie je ziskové," dodal.