Je to približne 37 % plochy, ktorú v novembri 2004 zničila vetrová kalamita. Víchrica v roku 2004 poškodila približne 12 600 ha lesa, z toho 8 737 ha v pôsobnosti ŠL TANAP-u, informovala Lenka Burdová zo ŠL TANAP-u. Štátne lesy spravujú v TANAP-e 46 445 ha lesa.

Na vysoké premnoženie podkôrneho hmyzu upozorňovali lesníci už v prvom roku po vetrovej kalamite. Prvý rok zaznamenali silný stupeň napadnutia lesov podkôrnym hmyzom. V roku 2005 odchytili v jednom lapači v priemere 7 208 kusov lykožrúta smrekového a 25 150 kusov lykožrúta lesklého. V roku 2007 to už bolo 22 666, resp. 116 194 kusov na jeden lapač. Podľa



technických noriem predstavuje silný stupeň napadnutia ihličnatých stromov odchyt nad 4 000 kusov lykožrúta smrekového a nad 20 000 kusov lykožrúta lesklého v jednom lapači.

Dôvodom silného premnoženia podkôrneho hmyzu bolo podľa lesníkov ponechanie obrovskej potravinovej základne pre podkôrny hmyz. V rokoch 2005 a 2006 bolo na náklade rozhodnutí úradov ochrany prírody ponechaných na plochách po vetrovej kalamite vyše 0,582 mil. metrov kubických dreva. Lesníci však upozorňujú, že v tom čase už podkôrny hmyz nebol v základnom stave, keďže z rokov 2003 a 2004 nemali ŠL TANAP-u povolené spracovať 80 000 metrov kubických dreva napadnutých podkôrnym hmyzom.

„Nepríjemné je, že podkôrny hmyz napáda už aj pralesovité formácie, tzv. rodinné striebro, ktoré tvoria génovú základňu,“ povedal námestník riaditeľa ŠL TANAP-u Marián Šturcel. Pralesovité formy tvoria v TANAP-e len niekoľko sto hektárov. Príkladom je aj Tichá a Kôprová dolina, kde podkôrny hmyz už poškodil viac ako polovicu objemu stromov, ktoré poškodila víchrica. Kalamita z roku 2004 poškodila v oboch dolinách 55 000 metrov kubických dreva, podkôrny hmyz už poškodil 32 500 metrov kubických. Ide pritom o porasty, ktoré víchrica nezasiahla. M. Šturcel upozorňuje, že lykožrútová kalamita bude ešte stúpať.