Medzinárodný vedecký tím, ktorého členom je aj slovenský vedec Richard Kvetňanský z Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV (ÚEE SAV), objavil proces priberania pod vplyvom stresu. ÚEE SAV sa problematike stresu venuje už 40 rokov, pravidelne organizuje svetové sympóziá a na tomto poli dosiahol už významné vedecké výsledky. O najnovšom zistení, publikovanom v prestížnom časopise Nature Medicine, informoval Kvetňanský na tlačovej besede.

Nový objav poukazuje na súvislosť medzi stresom a špecifickým typom abdominálnej (brušnej) obezity. Pri zvýšenom strese sa u niektorých ľudí aktivuje receptor neuropeptidu Y (NPY), ktorý syntetizuje tuky a následne zvyšuje hmotnosť. NPY je neurotransmiter (prenášač nervového vzruchu), ktorý reguluje funkciu mnohých orgánov. Vyskytuje sa predovšetkým v mozgu, ale uvoľňuje sa aj v iných častiach tela, kde reguluje krvný tlak, činnosť srdca, chuť do jedla, príjem potravy a vznik obezity. Vedcom sa podarilo objaviť tento mechanizmus na myšiach a opiciach. Blokovaním receptora NPY farmakologicky, respektíve vyradením génu sa dá tento proces priberania zredukovať. Druhú možnosť vedci úspešne overovali u myší. "Ak sa zablokuje účinok NPY, nedochádza k ukladaniu tuku," zdôrazňuje konkrétny výsledok vedeckého úsilia Kvetňanský. Ďalší krok je na farmaceutických spoločnostiach,



aby vyvinuli liek, blokujúci aktivitu receptora NPY.

Nie u všetkých ľudí s nadváhou spôsobujú stresové faktory zvýšenú aktivitu NPY, chuť na jedlo a následne nárast tukovej hmoty v brušnej oblasti. "Zatiaľ nevieme, u koho sa vyvinie," uviedol Kvetňanský. Niektorí ľudia reagujú na stresové situácie stratou hmotnosti, iní pri strese priberajú.

"Život bez absolútneho stresu je smrť. Človek potrebuje pre život istý tonus. Ale pri prekročení istej hranice môže u niektorých jedincov nastať taká reakcia, že NPY u nich vyvolá zvýšenú chuť do jedla a ukladanie tuku," vysvetľuje Kvetňanský.

"V pradávnej minulosti, keď ľudia lovili mamutov, tak boli vystavení fyzickému stresu, ktorý ich podnecoval k energii - utiecť, alebo loviť. V súčasnosti prekonávame najmä psychické stresy, ktoré treba eliminovať a selektovať," zdôrazňuje Kvetňanský.

Kvetňanskému udelil v roku 2005 prezident Ivan Gašparovič štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o rozvoj vedy v oblasti endokrinológie a sociálny rozvoj Slovenskej republiky. Pri príležitosti jubilea 70. rokov mu bola v roku 2007 udelená Zlatá medaila za významnú reprezentáciu výskumu vykonávaného v rámci SAV a Slovenskej republiky na medzinárodných kongresoch a fórach a za originálny prínos k poznatkom o odpovedi organizmu na stresovú záťaž a podmienky kozmických letov. Pri tejto príležitosti bolo Kvetňanskému venované tiež celé číslo významného medzinárodného vedeckého časopisu Stress, v ktorom publikovali články jeho najvýznamnejší spolupracovníci z celého sveta.