Hlavným prirodzeným zdrojom vitamínu C je zelenina. V priemere ho obsahuje viac ako ovocné druhy pestované v našich podmienkach. Odporúčaná denná dávka pre dospelého človeka je 70 mg, ale je aj závislá od veku.

Nepriaznivý deficit vitamínu C v predjarnom období sa dá vyrovnať konzumovaním zeleniny, pestovanej skoro na jar v menších nádobách alebo debničkách vo svetlejších miestnostiach. Niektoré sú na pestovanie nenáročné, a pritom majú vysoký obsah vitamínu C.

Cibuľka zelenačka patrí medzi najlacnejšie zdroje vitamínu C. Zelené listy ho osahujú viac ako cibuľa. Môžeme ju vypestovať pod fóliovým krytom.

Pažítka - priemerný obsah vitamínu C je 68 mg na 100 g. Dopestujeme ju ľahko v črepníkoch alebo debničkách. Vyrastenú vňať môžeme rezať viackrát.

Petržlenová vňať sa nekonzumuje vo väčšom množstve, ale patrí medzi najbohatšie zdroje vitamínu C. Používame ju pri úprave varených jedál, ale i za studena.

Žerucha siata obsahuje 40-80 mg vitamínu C. Konzumnou časťou sú 100 mm mladé rastliny výraznej horkastej chuti, pripomínajúcu reďkovku. Môžeme ju pestovať v nádobe uloženej na okne.

Hlávkový šalát - rýchlený alebo poľný šalát sa dostáva ku konzumentom v období, keď je každý druh zeleniny vítaný.

Reďkovka obsahuje cca 20mg na 100 g. Jej biologickú hodnotu však zvyšuje skutočnosť, že sa konzumuje ako šalát surová.

Z dobre uskladnených druhov zeleniny je užitočný aj ružičkový kel s obsahom vitamínu C 40-200 mg aj pór, ktorý obsahuje 15 mg vit.C, cesnak 8 mg, zeler 8 mg, chren 80 mg. Pomerne vysoký obsah vitamínu C má aj kvasená kapusta. Taktiež aj iné druhy mrazenej zeleniny.
Pre úplnosť nezabudnime na pozitívnu úlohu ovocia, najmä južného, ale aj zemiakov.