Vedci už v minulosti dokázali, že ľudia, ktorí do svojej stravy zaraďujú pravidelne vlákninu, majú menej často ochorenia srdcovo-cievneho systému, cukrovku, bývajú menej často obézni. Navyše zriedkavejšie sa u nich vyskytujú i ochorenia tráviacej sústavy a rakovina hrubého čreva. Práve kolorektálny karcinóm zaujíma v súčasnosti popredné onkologické ochorenia aj v slovenskej



populácii.

Vláknina je obsiahnutá v zelenine, ovocí, celozrnných obilninách či strukovinách, ktoré sú jej základnými zdrojmi, prípadne sa dá kúpiť v podobe doplnkov ku strave napríklad v lekárňach. Aktuálne sa ale iba dve percentá populácie stravujú tak, aby denne vo svojej strave prijali odporúčanú dennú dávku vlákniny, teda 25 až 30 gramov.

Existuje viacero typov vlákniny, jednotlivé druhy sa od seba odlišujú mierou, akou sa podieľajú na fermentácii v hrubom čreve. Niektoré vlákniny totiž obsahujú viac, iné menej fermentačných zložiek. Príkladom vlákniny so slabými fermentačnými zložkami sú otruby. Z hľadiska prevencie má ale vláknina s vyšším obsahom fermentačných zložiek väčší význam. Fermentácia vlákniny v hrubom čreve totiž vytvára mastné kyseliny s krátkym reťazcom, ktoré majú ochranný a regeneračný účinok na črevnú sliznicu, stimulujú rast prospešných baktérií - laktobacilov a bifidobaktérií a potláčajú rast škodlivých baktérií, znižujú tiež vstrebávanie tukov a cholesterolu, ako aj glykemickú odpoveď po užití sacharidov.