Ciele krajín, ktoré si tento deň pripomínajú, sa prelínajú v troch rovinách. Prvou je posilnenie medzinárodnej i národnej solidarity v oblasti boja proti hladu, podvýžive a chudobe, druhým je upriamenie pozornosti na otázku produkcie potravín. Posledným cieľom je podpora ekonomiky a odbornej spolupráce medzi rozvojovými krajinami. Informoval o tom dnes Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) na tlačovej besede. Ako uviedla MUDr. Iveta Trusková, Svetový deň výživy vyzýva k spolupráci, aby sa základné ľudské právo - právo na potraviny - zabezpečilo všetkým obyvateľom planéty. Zároveň nadväzuje na Svetový potravinový summit z roku 1996, na ktorom účastníci a účastníčky prijali za cieľ zníženie počtu hladujúcich vo svete o polovicu, najneskôr do roku 2015. Zatiaľ, čo sa podľa ÚVZ znížila celková chudoba v 90. rokoch o približne 20 percent, počet chronicky podvyživených ľudí v rozvojových krajinách sa znížil iba čiastočne.

Zdravá výživa je hlavnou podmienkou prevencie pred rôznymi ochoreniami, informovala MUDr. Jana Nováková. Na Slovensku je zdravotný stav obyvateľov a obyvateliek stále neveľmi priaznivý, pretože veľa ľudí zomiera na hlavné civilizačné choroby - kardiovaskulárne a onkologické ochorenia. U detí aj u dospelých pretrváva zvýšený energetický príjem, vysoký príjem živočíšnych bielkovín, tukov, kuchynskej soli a nedostatočná konzumácia vlákniny. Dlhodobo chýba v strave vitamín C, nedostatočný je aj prísun vitamínu D a železa. Často sa objavujú aj reštrikčné diéty, ktoré môžu spôsobiť vznik porúch príjmu potravín - anorexiu a bulímiu. Alarmujúce je, že výskyt týchto chorôb sa stále posúva do nižších vekových skupín. Častá je konzumácia bravčového mäsa, keď ho podľa výskumu ÚVZ konzumuje 2 až 3 razy týždenne 47 percent dospelej populácie. V porovnaní s tým konzumuje morské ryby rovnako často 38 percent dospelých a o desať percent ľudí viac si dopraje ryby raz mesačne. Vysoký je aj príjem sladkostí, ktorý by mal byť nahradený ovocím a zeleninou. Nesprávne stravovanie môže mať skoré i neskoré prejavy. K skorým patria aj poruchy rastu, vývinu, vznik obezity, zubného kazu, častejšie infekcie alebo málokrvnosť. Z neskorých sa vyskytujú srdcovo-cievne ochorenia, vznik cukrovky a postihnutie kostí a zubov.

Novým javom je, že sa zlepšila spotreba energie Sloveniek a Slovákov a priblížila sa k priemernej dávke určenej Svetovou zdravotníckou organizáciou. Nadváha, vrátane obezity, postihuje 12 až 13 percent detí do 18 rokov. Obezita trápi asi 1/4 dospelej populácie. Podľa slov MUDr. Iga Kajabu, PhD. v priebehu rokov toto číslo stúpa, ale nárast je menší ako v niektorých vyspelých krajinách sveta. Za uplynulých štyridsať rokov sa zvýšil výskyt obezity u dospelých iba o 4 percentá, čo v niektorých štátoch dosiahnu za 2 až 4 roky. Situácia na Slovensku v oblasti výskytu obezity je teda dobrá, ale jej nárast nie je žiaduci.

Svetový deň výživy sa oslavuje 16. októbra od roku 1979. V Ríme ho vyhlásili účastníci 20. globálnej konferencie Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo a odvtedy si ho každoročne pripomína 150 krajín sveta.